Dominičkin web:D

Vitajte!

Na mojom nekonkrétnom webe:D Dúfam,že si ho prezriete a zároveň môžte pridávať aj nejaké komentáre rada si ich prečítam:D

Na začiatok vám tu pridám paru mojich skutočných príbehov:D

Mam taky svoj zivotny pribeh, ktory je tak trochu aj o Bohu a hladani seba, ale je hlavne o mne. Aj ked o sebe nerada pisem a aj tento pribeh nie je pre mna lahke pisat, predsa Ti ho napisem, lebo je dobre niekomu sa zverit a dostat to zo seba. Tento pribeh sa tiahne so mnou od detstva po cely zivot.

Od malicka som poznala, aka velka moze byt krutost cloveka a ako si ludia dokazu ublizovat. Moj otec bol ku mne vzdy tvrdy. Tymto myslim, ze ma casto trestal nielen fyzicky, ale aj psychicky. Pritom nezalezalo na okolnostiach, ani na tom, ze som bola este len dieta, jemu bolo vsetko jedno. On bral tieto tresty za samozrejmu sucast vychovy. Trestal ma napr. za znamky v skole a to som mala jednotky alebo dvojky, za to, ze sa mi niekedy podarilo nieco rozbit, rozliat a niekedy som mala pocit, ze ma bije aj zato, ze vobec existujem. Vela krat prisiel domov opity a bil aj mamu. To som nevidela este ked som bola mala, dozvedela som sa to az neskor od mamy. Okrem bitky nas urazal aj slovne tymi najroznejsimi nadavkami. Kludne pouzival aj tvrde slova, nic mu nevadilo.

Bol a este stale aj je velmi agresivny clovek. Bala som sa ho a aj vzdy budem. Vzdy nas bral ako chudery (zeny vseobecne) a vzdy bol on ten najlepsi, najkrajsi a ktovie co este. Pre neho nikdy nic viac nebudem. Tak to je a kedysi ma to aj trapilo, ale teraz uz nie. Vies, niekedy som ho nenavidela a aj teraz ma to pri nejakej situacii napadne, ale momentalne ho najviac lutujem. Lutujem ho preto, lebo nevie mat rad, nevie milovat a ani on k sebe lasku nepritahuje.

Dokonca ani moja mama ho nikdy nelubila, tym som si ista, aj ked mi to nikdy nepovedala. Vzdy sa ho hlavne BALA tak, ako ja. A preco sa uz davno nezbalila a nevypadla od neho? Pretoze je krestanka a krestania sa nerozvadzaju a ani neodchadzaju od problemov, ale ako ona hovori, musia ich riesit. Riesenie vidi v Bohu a v neustalom sa modleni za otca. Vzdy ked otec nieco take vyvedie a ja sa voci tomu ohradim, povie len:"Je to Tvoj otec, ineho nemas, nic sa neda robit. Modli sa za nho."

A moj postoj k tomuto problemu? Ako som uz povedala, otca lutujem, ale modlit som sa za nho nedokazala a tiez som mu nedokazala odpustit vsetko, co nam urobil.No v poslednom case sa viac zamyslam nad tym, co hovori Boh o tom, ze mame odpustat. Aj ked som katolicka uz od mala, nedokazala som doteraz pochopit mamu a jej silu viery. Vzdy som ju povazovala za slabu zenu, ktora sa boji vsetkeho a vycitala som jej, ze nas vystavovala takemuto nebezpecenstvu a nic s tym nerobila. No v skutocnosti robila ovela viac ako by urobil ktokolvek iny. Modlila sa a neprestala verit.

Doteraz este uplne nechapem jej silu a nedokazem tak ako ona odpustit otcovi vsetko to zle, ale prvy krok som urobila nedavno, ked som sa za nho prvy krat po sedemnastich rokoch dokazala pomodlit. Dufam, ze napriek tomu, ze ma tato skutocnost poznacila na cely zivot, raz budem moct otcovi uplne odpustit a este viac sa za nho modlit. Snad sa mi to podari.

Tak toto je koniec mojho zivotneho pribehu. Uz neviem, co by som k tomu dodala, hadam len to, ze toto vypisanie sa Ti, mi naozaj pomohlo a ulavilo sa mi. Vie to iba minimum ludi a do toho minima uz teraz patris i Ty. Prosim neodsudzuj ma, za moje niektore myslienky a ani za to, ze som porobila nejake tie chyby, lebo je pre mna este stale dost tazke hovorit o tom aj s niekym, koho poznam osobne a cely zivot a nieto este s niekym, koho sice poznam, ale len z netu.